Dobrý deň pán Karpeta, pred týždňom sme spolu riešili moju nelásku k sebe. Priznám sa, že veľa z toho, čo ste mi porozprávali, som už nejakú dobu vo svojom živote vnímala, len som to potrebovala počuť zvonka.

Už nejaký čas som v sebe vnímala jedného, ktorý často konal zo strachu a druhého, ktorý sa na to pohŕdavo díval a často sa na tom aj škodoradostne zabával. A toho prvého si veľmi nevšímal, len keď ho mohol povýšenecky hodnotiť.

Vystihli ste to vtedy veľmi dobre, že sa skrývam. Skutočne, Danielka vo mne sa často skrývala a keď sa už cítila veľmi, veľmi opustená, tak niečo vyviedla, aby si ju tá veľká Daniela na chvíľu s hnusom a pohŕdaním všimla.

Ale len na chvíľu. A potom sa tá jedna utekala zase schovať a tá druhá sa tvárila, že okrem nej nikto iný neexistuje.

Tak sme spolu tú schovávačko-nevšímačku hrali pekných pár rokov. Minulý štvrtok sme sa konečne stretli a večer sme spolu zaspávali jedna druhej v náručí.

Za ten týždeň som si uvedomila, že nie je ťažké dať Danielke lásku, omnoho ťažšie je venovať jej pozornosť. Veľmi dlho som bola zvyknutá rozhodovať si o všetkom sama, takže teraz sa trénujem v pozornosti k nej.

Ešte stále mi to dosť nejde a často sa spamätám až potom, keď už niečo robím. Tak sa potom Danielke ospravedlním, vysvetlím , čo budeme robiť, poprosím ju o trpezlivosť a ubezpečím ju o svojej láske.

Uvedomila som si tiež, že venovať jej svoju pozornosť znamená byť jednoduchu tu a teraz. Presne to, k čomu nabádajú všetky duchovné školy.

A že týmto spôsobom, ako ste mi ukázal, je to úplne jednoduché. Žiadne špeciálne procedúry, len som pozorná sama k sebe.

Zatial ďakujem a určitě sa ohlásim.

D.P.