Dostali jsme do redakce tento text a rádi ho zveřejňujeme: 

---

Každý, kto kráčame, dýchame, tvoríme a milujeme na tejto krásnej Zemi, sme dostali od nášho Stvoriteľa najkrajší dar, aký môžeme dostať. Týmto nádherným darom je náš vlastný život. Sme žijúcou maličkou súčasťou niečoho, čo ešte v tejto chvíli nie uplne dokážeme v celej veľkosti bytia pochopiť.

Žijeme v dobe plnej technológií, ktoré nám náš každodenný život urobili pohodlnejším, ale zároveň vytvorili všetky podmienky pre náš duševný rozklad.

Pri neustálom zvyšovaní nárokov na to, čo by sme mali ešte v materiálnom svete dosiahnuť, sme sa stali dobrovoľnými otrokmi systému ktorý tu je ľudstvu nastavený a slepo (v mene úspechu, súťaživosti a vzájomného porovnavania sa medzi sebou) dodržiavany.

Ale je toto naozaj pravým zmyslom nášho života?

Máme život naozaj na to, aby sme dosiahli čo najväčší materiálny úspech a bohatstvo za akúkoľvek cenu? Sme všetci spokojní s tým, ako v dnešnom svete vyzerá láska? Ta láska, ktorá je najväčšou silou tohto stvorenia?

Veď láska, jej ozajstná podoba, jej energia a sila je už na tejto Zemi skoro úplne zničená (až na vzácne výnimky).

Jej cistota je začmudená hustým dymom umelosti. To najvzácnejšie, čo nám náš Stvoriteľ vdýchol – zivot a laska – sú poohýbané v mene umelého a nepravdivého šťastia stále rastúcej materiálnej podstaty. Lenže ak ohýbame pravdu kvôli stastiu, ohne nás stastie kvoli pravde a spoľahlivo nas jedneho krásneho dňa materia zahubí. Všetko utrpenie, nešťastie a disbalancie dnešného ľudstva je výsledkom pohodlnosti, lenivosti a nezáujmu ľudí o ozajstnú pravdu.

Nie je predsa možné v pokoji a harmónii žiť, tvoriť, keď nič nevieme o našej pravej ľudskej podstate, nerozumieme základným energiám života a nemáme rešpekt pred základnými princípmi alebo zákonmi fungovania všetkého, čo existuje.
My vlastne ani nevieme co to je.

Preto ozajstná láska a život začínajú v tichosti, pracou na sebe, nie na partnerovi, alebo na niekom, koho chceme zmeniť, ale na sebe samom.

Spokojnosť, šťastie a vyrovnanosť človeka tkvie v bezpodmienečnej láske, v schopnosti prijať seba samého a poznaním vyrásť vo vysoko uvedomelého a cez svojho ducha a srdce fungujúceho človeka.

Podstata akéhokoľvek života je energia a jej vibrácia v rôznej hustote, výške – frekvencii.

Naše bytie, naša podstata vrátane nášho fyzického tela je vibráciou a energiou v rôznej frekvencii. Treba byt vďačný za to, že to takto je. Energia je totiž nesmrteľná a nezničiteľná, dá sa iba meniť, transformovať.

Toto je základom prace na sebe. Vybudovať sa a vedieť vedome ovládať svoju vlastnú energiu. Vedieť, ako viem a môžem prispieť svojim životom pre ostatných a odovzdávať to najlepšie zo seba v prospech svoj a všetkých okolo.

Vzťahy medzi nami ostali na veľmi nízkej kultúrnej a mravnej úrovni. Riadime sa podľa toho čo je podľa zaužívaného systému „in“ a čo nie. Latka ale padla desivo nízko. Láska medzi mužom a ženou je ponížená nimi samými na úplne dno.

Obe pohlavia, kym dospejú do dospelosti, sú zahádzané systémovým odpadom na všetkých úrovniach a vrstvách svojej existencie a to ich rozdeľuje a bráni im, aby prežili bezpodmienečnú lásku a slobodu vo vzťahu. Ich základné zdrave energie dane od Boha sú poohýbane falošným programom.

Ozajstná prepojenosť medzi nimi úplne prestáva fungovať, my totiž nerozumieme, že ta prepojenosť musí najprv v úplnej rovnováhe a dokonalosti existovať a fungovať v každom z nás. Nemôžeme sa predsa so svojim blízkym človekom deliť o niečo, čo sami nemáme a sami neobsahujeme. A pretože rovnováhu a naplnenie v nasej osobnej oddelenosti a prázdnote ako aj lásku k sebe hľadáme v druhom človeku a nie v sebe samom, tak sa z najväčšej a najsilnejšej energie, energie lásky, ktorá nám bola Bohom daná, stala športová disciplína, v ktorej nieto hľadania a súladu ale kde spolu súťažíme, kto koho porazí a kto nad kým vyhrá.

Verím v ozajstnú ľudskú mravnú silu, čistotu, bezpodmienečnú lásku a v múdrosť človeka. Ale to všetko je možné zažiť až po veľmi dôslednej práci na sebe samom.

Zdokonaľovaním svojho vedomia a svojej duše, hľadaním a nachádzaním rovnováhy v dualite dvoch doplňujúcich sa božských energií v nás, energií mužských a ženských. Všetko okrem tejto kvality tu raz ostane, iba tento súlad našich energií dosiahnutý vo vysokých vibráciách duše si berieme ďalej so sebou…

Netvrdím, že by sme sa teraz mali všetci vzdať svojho materiálneho prežívania tohto sveta, ale nie takto bezočivo a necitlivo voči sebe, Bohu, Zemi a jeden k druhému. Teraz je čas pre každého z nás sa na svojom mieste ľudsky pozdvihnúť a zdokonaliť, vzdelať sám seba cez vlastné poznanie a toto poznanie aplikovať do každej minúty fyzického prežívania svojej reality.

Je treba s láskou vytvoriť zo seba najlepšiu možnú verziu. Pre seba a pre všetkých okolo… Samozrejme, nie je to vôbec jednoduché, ale sme dušou, inteligenciou a srdcom tejto Zeme, ktorá sa našou vinou a ľahostajným konzumom dostala tak ako aj ľudstvo samé, do veľmi úbohého stavu. Je preto najvyšší čas. Nikto to za nás neurobí.

Je to nasa ludska povinnost.

Inak sme iba inteligentnymi zvieratami a nezasluzime si volat sa Clovekom.

I.S.